| | |

Liberalizácia verejných služieb v podmienkach samosprávy


Finance

Liberalizácia verejných služieb v podmienkach samosprávy

Name and surname of author:

Ján Králik

Year:
2005
Issue:
2
Keywords:
verejné služby, indivuduálne preferencie, kolektívna potreba, liberalizácia dopra-vy, fiskálna decentralizácia, reforma verejnej správy
DOI (& full text):
Anotation:
Originálne právomoci sa vykrývajú z vlastných zdrojov, prenesené vláda zabezpečuje decentrali-začnou dotáciou. Ide o kvalitu verejných služieb, ktorú ovplyvňujú individuálne preferencie, návyky, kultúrne hodnoty a i., pre ktoré je kolektívnou potrebou ich dostupnosť. Služby sa vyžadujú za cenu primeranú návyku či príjmom, ale nie na úrovni nákladov a ziskov poskytovateľa. Za kolektívnu potrebu má byť objednávateľom služby samospráva. Trh je alebo nie je schopný riešiť ju tak, aby aj individuálna preferencia bola uspokojená, aj došlo k ziskovosti, aj ku kvalitnému aj efektívnemu uspokojeniu spotrebiteľa. Preto sa v praxi uplatňujú rôzne modely poskytovania tejto služby. Štát dotuje transférom štátny podnik do výšky vykázanej straty a určuje rozsah služby. Samospráva do-tuje obchodnú spoločnosť, ktorej je zakladateľom do výšky vykázanej straty a tak si tiež objednáva rozsah služby. Tieto modely sa líšia zdrojmi, z ktorých sa dotuje strata a faktom, čo bolo obsahom poskytnutej služby. Samospráva nie je schopná kryť straty a zabezpečiť amortizáciu, lebo fiskálnou decentralizáciou sa prenesená právomoc stala originálnou, ale bez dostatočných finančných zdro-jov. Riešením môže byť zavedenie dane, to ale naráža na filozofiu finančnej reformy. Nesystémové riešenie verejných služieb, alebo len čisto trhové znamená ekonomický úpadok istej sociálnej skupiny obyvateľstva, čo sa môže prejaviť i v zaostávaní rozvoja regiónov, respektíve v prehlbovaní ich rozdielov.
Originálne právomoci sa vykrývajú z vlastných zdrojov, prenesené vláda zabezpečuje decentrali-začnou dotáciou. Ide o kvalitu verejných služieb, ktorú ovplyvňujú individuálne preferencie, návyky, kultúrne hodnoty a i., pre ktoré je kolektívnou potrebou ich dostupnosť. Služby sa vyžadujú za cenu primeranú návyku či príjmom, ale nie na úrovni nákladov a ziskov poskytovateľa. Za kolektívnu potrebu má byť objednávateľom služby samospráva. Trh je alebo nie je schopný riešiť ju tak, aby aj individuálna preferencia bola uspokojená, aj došlo k ziskovosti, aj ku kvalitnému aj efektívnemu uspokojeniu spotrebiteľa. Preto sa v praxi uplatňujú rôzne modely poskytovania tejto služby. Štát dotuje transférom štátny podnik do výšky vykázanej straty a určuje rozsah služby. Samospráva do-tuje obchodnú spoločnosť, ktorej je zakladateľom do výšky vykázanej straty a tak si tiež objednáva rozsah služby. Tieto modely sa líšia zdrojmi, z ktorých sa dotuje strata a faktom, čo bolo obsahom poskytnutej služby. Samospráva nie je schopná kryť straty a zabezpečiť amortizáciu, lebo fiskálnou decentralizáciou sa prenesená právomoc stala originálnou, ale bez dostatočných finančných zdro-jov. Riešením môže byť zavedenie dane, to ale naráža na filozofiu finančnej reformy. Nesystémové riešenie verejných služieb, alebo len čisto trhové znamená ekonomický úpadok istej sociálnej skupiny obyvateľstva, čo sa môže prejaviť i v zaostávaní rozvoja regiónov, respektíve v prehlbovaní ich rozdielov.
Section:
Finance

?
NAPOVEDA
reguired